2018/11
Annapurna Circuit
Annapurna Circuit je veľmi pekný, Himalaje sú očarujúce, chodí sa to zo smeru Besisaharu do Jomsonu, do Besisaharu chodí priamy autobus z Kathmandu a z Besisaharu sa dá začať pešo alebo zobrať jeep pokiaľ neskončí cesta resp. neodpojí sa značka od cesty. My sme šli, preto do Jagatu, ale oplatí sa ísť ešte o jednu dedinu ďalej do Chamche (v mape to bolo zle nakreslené, ako ide značka, reálne sa odpája až v tejto neskoršej dedine). Ďalej sa ide lesom, dolinkou, na par krátkych úsekoch sa opäť stretne s cestou, ale nič strašné – pozor, cesta v miestnom ponímaní znamenia niečo ako naša široká zvážnica, hlavný problém je prach, čo auto navíri, ale nechodí ich tam veľa. Keby ste chceli, dá sa v podstate autom vyviesť až do Manangu, resp., do ktorejkoľvek dediny predným, lebo za Manang chodia už len konské povozy, všetko závisí od času a čo chcete prejsť. Na druhej strane za sedlom, sa končí v prvej dedine Muktinah, niektorí si to potiahnu až do Jomsonu, ale tam je asi polovica frekventovaná cesta, tak to neodporúčam. Pokiaľ pôjdete z toho Chamche po Muktinahu tak je to na cca 12 dni pekným horským prostredím, s tým, že my sme 2 dni mali čisto oddychové a dali sme si odbočku k Tilicho lake na 3 dni. Odporúčaná je aj odbočka ku Kicho lake z Manangu.
Poon Hill Trek
Poon hill trek je nádherná dvojdňová túra z Tatopani na Poon hill (kopec s vyhliadkou kde vidia dve Anapurny) a potom na druhú stranu do nejakej dediny smerom k Pokhare. Ide sa krásnym pralesovitým lesom z oboch strán, na tej strane od Pokhary je dokonca malá roklinka ako v Slovenskom raji, z kopca je nádherny výhľad. mne sa to páčilo snáď viac ako Annapurna circuit 😀 Tatopani je malá dedinka, ktorá má termálne pramene (tatopani znamena horúca voda), je to super keď sa vrátiš z Annapurna circuitu, lebo tam nie je žiadna teplá voda skoro 😀 Ale nečakajte od toho luxus a wow, na nepálske pomery je to super, nie na európske (je to horúca voda v dvoch betonových malých bazénikoch, predavajú tam nepálske pivo, po dvoch týždňoch chladu paráda)
Kathmandú, Pohkara a doprava
Centrum sa volá Thamel a všetci turisti tam zvyknú bývať. Je tam všetko dôležité, len pre povolenia k treku treba ísť na druhú stranu centra a na autobusku zase na opačnú. Ceny sú ok, dokonca aj miestne reštiky 🙂 Z letiska a na letisko sme si z nášho hostela objednali taxík, stálo to do 10e a podstate nie je iná alternatíva, dá sa ísť miestnym busom, čo síce stojí asi euro/os, ale ideš hodinu a pol + nájdenie hotela.. namiesto 20min od dverí k dverám.
Do Besisaharu sme šli autobusom z autobusky – je pešo asi 20min od Thamelu, niekto chodia taxíkom, my sme boli zvedavé na život mimo Thamelu tak sme šli pešo. Odporúča sa kúpiť lístok deň vopred, aby mali ešte miesto, odchádza sa ráno hocikedy medzi 7.30 a 9.30 (povedia ti, že 7.30, ale aj tak čakáš ešte hodinu a pod), autobus bol na mieste pomery luxusný, tj môj dvojmetrový muž sa tam v pohode zmestil, púšťali len taký indický film: D klímu však nečakaj, ale nebolo teplo, tak to bolo OK. Išli sme mix turisti a miestny, autobus ide cca 8 hodín, robí prestávky na ocko a jedlo, stal asi 8e na osobu…Rovnako nás potom vyšla aj 15min jazda jeepom z Besisahru ďalej: D biznis je biznis…
Z Muktinahu do Jomsonu a z Jomsonu do Tatopani sme šli zase busom, busy tu chodia staré, rozhegané, cesty sú katastrofálne, v podstate každý rok ich buldozérujú nanovo, z Jomsonu do Tatopani to bola pre mňa najstrašidelnejšia cesta ever, lebo sa ide po strmom zráze, kde je horko ťažko miesto pre jeden bus a oni sa tam vyhýbajú 4… je to však bežný spôsob dopravy v tom kraji, miestny sa zobudili len v jednom momente, keď sme sa trocha prehupli cez okraj kvôli výmoľu a presadli si na stranu ku skale. Ale potom spali ďalej: D Z Jomsonu ide do Pokhary lietadlo, tak Nemci si ho zvyknú brat, stojí cca 100e
Bus do Pokhary z druhej strany Tatopani a potom z Pokhari do Kathmandu bol už “normálny” – hlučný, ale po asfaltke. Prvý spomínaný sme proste uchmatli v prvom mestečku čo sme našli. Druhý nám objednal majiteľ hotela.
Zdravie
Zaočkovať sa proti brušnému týfusu, zobrať si lieky na hnačku, výškovú chorobu a paralen/ibalgin na bolesť a horúčku. Miestny hygienicky štandard je na dosť nízkej úrovni, takže treba sa na to psychicky pripraviť (Stredná Ázií a Nepál sú niečo podobné “Kvalitou života”, Bežného Európana to môže prekvapiť), my sme si pochvaľovali vodný filter, čo nám kamoš požičal, nemuseli sme riešiť balené vody. Čo sa týka výškovej choroby, tak nebol problém. Pomaly sme stúpali. Mali sme liek s tou účinnou látkou acetazolamid. Ja som si ho radšej dala dva krát, Adam si ho ale ani raz. Mne sa podarilo ochorieť hneď pri prílete do Kathmandu a v podstate som bola celý čas chorá, a teda vysilená, takže aj, preto som si ho radšej dala prvý krát – keď sme šli na Tichilicho lake je pod nim chata, kde sme jeden celý deň prespali – telo nám nedovolilo ísť ďalej, cítili sme únavu, tak sme proste spali celý deň a na druhy deň sme boli úúúplne OK, na ten druhý deň sme vybehli hore na jazero a potom expresne zbehli dolu, čo môjmu telu nespravilo dobre (z 5000 na 4100 za hoďku a pol) tak ma strašne rozbolela hlava a radšej som si dala ešte tabletku. Postupná aklimatizácia je však najlepšia prevencia, my sme mali ešte jeden aklimatizačný deň v Upper Pisangu, ale to skôr, preto, že som bola chorá a potrebovala som sa prespať.
Čo sa týka poistenia, bežné slovenské poisťovne poisťujú normálne do 3500 mnm, takže ak si chcete byť istý, tak treba doplatiť.
Nemali sme žiadne tráviace ťažkosti, od kamoša sme mali filter na vodu, chlórové kvapky nemáme radi, lebo potom ta voda smrdí, počas cesty sa dá kúpiť balená voda alebo majú na par miestach čističku vôd, kde sa dá načapovať fľaša za malý poplatok. Jedlo bolo tiež rozumné, väčšinou ryža alebo wifonky. Najvýhodnejšie je dať si Dal Bath – neobmedzená porcia cury ryže:)
Ubytko
Bookli sme si len ubytko v Kathmandu a v Pokhare všetko ostatne sa rieši namieste. Hovorí sa, že by si mal skoro vyrážať, aby si stihol prísť skoro a uchmatnúť si miesto v nejakom guest house, ale my sme štandardné chodili medzi poslednými a vždy sme bez problémov našli ubytko, a to sme chodili v top sezóne.
Počasie
My sme odlietali na konci októbra a boli sme na tri týždne. V Kathamndu a Pokhare bolo príjemne, na kraťase a krátke tričko, po zotmení sa zvyklo ochladiť na nejakú mikinu. Čo sa týka hôr, tak čím si bol vyššie platilo, že bol výraznejší rozdiel medzi nocou a dňom. Cez deň, keď svietilo slnko (mali sme len také dni) tak bolo teplúčko a chodili sme v krátkom tričku (jedine na Thoroong la sme mali bundu, lebo tam fúkalo, ale keď človek zašiel, hoci do tieňa hory, výrazne sa ochladilo. V noci sme ocenili teplé spacáky, lebo v domčekoch sa “kúri” len v jedálenskej miestnosti a len “aby sa nepovedalo” (zásadne som raňajkovala a večerala v spacáku, lebo som strašne zimomravá: D). Kamoš šiel mimo sezónu, pred koncom obdobia dažďov po zime a ešte časť cesty bola zasnežená, cez Thorong la sa nedalo prejsť a museli ísť niekoľkými autobusmi a pešo, lebo cestu ešte celú neodhrnuli.
Peniaze
Doláre sme si menili nejaké na svk, aby sme mali záložnú hotovosť, vyberali sme však miestnu menu z bankomatu (mame výbery zadarmo, bankomaty, ale majú pol asi 3e za jeden výber, samotný bankomat ma limity na výber cca 10.000-30.000napr), odporúčam si zobrať dosť hotovosti na cestu, lebo hore neberú karty a bankomat v Jomsone je nanič (len na master card a aj to nemusí fungovať), reálne sa dá spoľahnúť na bankomaty len v Kathamndu a Pokhare. Zobrali nám aj doláre, ale čím si vyššie tým je horší kurz
Mapy
V Kathamndu sme si kúpili tlačenú mapu, muž ma GPS zariadenie tak tam sme mali nejakú freemapovsku verziu, celá trasa je pekne značená, takže GPS bolo skôr kvôli logu a papierová mapa na orientáciu, ktorú Anapurnu asi vidíme
General
Nepál sú budhisti takže na oblečenie nemajú podmienky, navyše turisti sú turisti tak “Tí môžu všetko”
Nepoužívali sme žiaden opaľovací krém, strašne sa z toho človek potí.
Sme turisti, takže sme mali všetko svoje z domu, reálne potrebuješ len dobrý spácak, bundu, termo, nejaké dlhé a krátke tričká a nohavice. Ja som mala 20l, Adam mal 35l batoh.
Mobilný signál si už nepamätám, ale wifi bola všade, za Manangom za poplatok
Celkovo bezpečnosť v Nepále je OK nemôžu si dovoliť, aby sa turistom niečo stalo, lebo z toho žijú (to, ale neznamená, že netreba dodržiavať základného pravidla bezpečnosti, ako nenos si peňaženku vo vačku zadných nohavíc, kde do polovice vytŕča a pod…)