2017/09
Dushanbe ako hlavné mesto neoplýva krásou. Ani iné mestá, cez ktoré sme šli. Typické chudobné veľkomesto, so zábleskami modernity ako Irish pub 😀 Doláre sú ťažko akceptované, radšej miestna mena. Bankomaty pýtajú poplatky za výber, ale ak nezameníte hotovosť, tak nemáte na výber. Na platbu kartou sa nedá spoliehať.
Fann Mountains – nádherné vysoké hory, jazero Ikandarkul pri prezidentskej hore. Oplatí sa spraviť niekoľko dňoví trek. Oblasť je dosť odľahlá, ale jazero je známou zastávkou. Voda je prekrásne tyrkysová.
Pamir
Samostatný štát v štáte. Vstup len na špeci víza. Úplatky na každej stanici. Cesta totiž vedia cez checkpointy, kde sa treba dokladovať – najlepšie mať vytlačených veľa kópií pasov a veľa prepisovačiek – ako úplatkov. A teda pár desiatok eur na úplatky. Na hranici Pamír – Tajikistan je kontrola, v rámci štátu ako bežná hraničná.. naozaj sa berú ako dve nezávislé krajiny, s inými jazykmi, zvykmi a kultúrou.
Fascinujúca opustená krajina, zelená dolina Jisev, Karakul jazero, priesmyky v 4000+, Murghab ako miestne stredisko, ktoré malo niekoľko obchodíkov a malú pumpu, inak len malé rozpadnuté domčeky, na prašnej ceste kde občas nebezpečne vykukol asfalt. Čínske nákladné príšery sa predháňali s cyklistami z celého sveta. Elektrina bola na agregát, alebo na solár v chudobnejších častiach. Hlavé mesto oblasti je Korog bolo výrazne bohatšie, skoro ako európske mesto. Vďaka miestnemu mafiánovi žijúcemu v UK, ktorý to pekne financuje a tak všetci vedia anglicky, aj v bežnom obchode. Príšernú cestu náš starý gazík prežil, čo bol celkom zázrak, lebo počuli sme viacero príbehov od iných zahraničným s modernými autami, ako sa im rozpadli.
Peniaze sa dajú vybrať v Murghabe, ale nespoliehala by som sa naňho. Je to malá dedina, uprostred ničoho a je tam jeden, ktorý práve nemusí fungovať. Korog ako hlavné miesto oblasti je na tom výrazne lepšie, dokonca sa nám podarilo aj zaplatiť kreditkou.
Doprava
V Pamíre cesty nečakajte, len prach a radiátory. Z mne neznámeho dôvodu sem chodí veľa diaľkových cyklistov, ja by som to však nerobila – prach z áut a kamiónov je dosť nanič. Verejná doprava je minimálna, stop na dlhé lakte. Ale všetko sa dá, keď sa chce 🙂 Až za Korogom začína asfaltka, súvislá, reálna. Na severe, na hraniciach s Kirgizskom pred Khujandom, veľa tunelov, pastieri s kravami a ovcami všade, aj v nich. Po prejdení do Kirgizka si človek musí dávať pozor na tajigksé enklávy, ale cesta je už dobre značená, takže to nie je problém. Len netreba schádzať z cesty. Hraničné priechody inak nie sú univerzálne, treba si dať pozor, cez ktorý môže prejsť aj cudzinec, napr Kyrgyzsko-Tájiský prechod Chong-Alay bol len pre miestnych. Vládne stránky by mali mať aktuálne informácie. Pri najhoršom blogy 🙂
Jedlo
Nečakajte zázraky, bežná tájická a pamírska kuchyňa je jednoduchá, cirkulárové kura, rôzna zelenina, zemiaky či ryža. Je podobná kuchyni celého regiónu a z ruských čias si zase nájdete všade kôpor.