2019/11
Peniaze
Miestne soles sa dajú bez poplatku vybrať v Bank de Peru, ale buďte opatrný kde – skúste radšej priamo pobočku či lekáreň.
Doprava
Doprava v krajine je bežne lacná, pár eur za niekoľko stoviek km, Peru má zákony, že nad určitý čas musí aj poskytnúť jedlo. Dalo sa chodiť autobusmi aj maršútkami. Autobusy mali presný rozpis, čo je tu celkom zázrak. Marśútky ako inak záviseli od plnosti auta. V meste je vždy samostatná stanica pre každú autobusovú spoločnosť. Našťastie sú vždy pri sebe, takže sa dá navštíviť všetky a pohľadať vhodný čas aj cenu. Len na pár miestach sme videli integrovanú stanicu so všetkými spoločnosťami, väčšinou to volajú auropuerto a sú na okraji mesta. Existuje aj internetová stránka, kde sa dajú kúpiť online lístky na autobus, ale pre veľmi málo spoločností, minimum časov a je to aj drahšie.
Jedlo
Veľmi populárne sú amuelzos – obedy. Niečo ako u nás menúčka. Skladajú sa z pitia, polievky a hlavného jedla, podobne ako u nás. Ak človek žije dlhšie na amuelzách tak zistí, že sú veľmi podobné – mäsový plátok, viac alebo menej cirkulárový, ryža alebo zemiaky, polievka je mix nejakej zeleniny. Cena bežného amuelza je 1-3e v závislosti od polohy. Potraviny boli skôr malé obchodíky s miestnymi výrobkami, vo väčších mestách sú aj menšie supermarkety, kde sa dá platiť kartou. Ceviche, cuy (morské prasiatko) a steak z lamy sa naozaj oplatí skúsiť
Čo vidieť
Väčšina Peru sú vyprahlé púšte a polopúšte, ktoré sa len vo vyšších polohách pri horách premenia na krásne hory. Okolie Juliaci, Chickalyo a Trujillo sú malé škaredé mestá, plné špiny, piesku a bordelu. Lima tiež nestojí za zmienku, centrum je mix hocičoho, ale nič špeci ani okúzľujúce. Jediné fajn bola časť Miraflores, bohatá štvrť s vyhliadkou na more a príjemnou pasážou na prechádzanie sa v parku. Verejná doprava sa dá pozrieť tu (TU), na električko-metro treba kartu, ale pani revízorka prítomná na každej stanici vám ochotne dobije hocikoho iného kartu, ktorá vás pustí dnu.
Pohorie Huascarán je nádherné. Ako východzí bod je malé mestečko Huaráz, odkiaľ sa dá dostať na viacero trekov – jedno aj viac denných. Všetky sú krásne. na Lagunu 69 sa oplatí ísť cestou na Santa Cruz trek – je to po ceste a Yungay cez ktorý sa ide je dosť ďaleko na jednodňový výlet. Do pohoria potrebujete vstupné, my sme boli slušní a kúpili sme si dni ako sme mali, ale ľudia si kupovali len na dni, kedy museli – kedy mali ísť okolo kontroly. Tá je na začiatku a na konci treku. Santa Cruz trek sa dá prejsť za 3 dni v pohode, aj so zákazkou k Lagna Arhuaycocha
Cusco a okolie – pecka! Mesto má krásne historické centrum, škoda, že sa nestarajú o celé meste rovnako. V okolí je niekoľko starých inkských miest a zároveň je Cusco výjazdovým bodom k Macchu Picchu. Predražený vlak, plno turistov, presný čas kedy čo človek môže ísť pozrieť. Namiesto toho sme šli na Salkantay trek, ktorý končí oproti Macchu Picchu a videli sme ho pri západe slnka v ružovej žiari. Trek bol nádherný, najprv vysoké hory, lagúny, potom zelené údolie končiace pralesom a kávovými plantážami.
Arequipa je mestečko s pekným malým centrom, podobne ako Puno, ale obe majú spoločné jedno” oplatí sa tam zastaviť len ak idete ďalej – v Arequipe pozrieť Colca Canyon, v Pune pozrieť jazero Titicaca. Na jazero inak pozor, je to vcelku turistická pasca. Je zaujímavé to vidieť, ako žijú na raftoch, ale chcú vás dosť okato ošklbať.