Nikdy nepočúvajte ufrflaných ľudí na Slovensku, že je niekde nebezpečne. Vždy je to lepšie. A áno, často treba byť ostražitý a neprovokovať, avšak to platí pre akúkoľvek krajinu, aj Slovensko. Tiež nepôjdete cez chudobnú osadu a nezačnete sa smiať “ha-ha cigáni!” – do nosa dostanete skôr než poviete švac (zaslúžene)
Určite si o danej krajine prečítajte čo najaktuálnejšie blogy (ako referenčné vždy berte nejaký z posledného roka, nie viac lebo dané už vôbec nemusí platiť, hlavne po korone), tie vám budú vedieť povedať, na čo sa asi pripraviť – napr. Rio De Janeiro už vôbec nie je také nebezpečné ako kedysi, do favely a na sochu Krista Spasiteľa ale stále sami nechoďte. Najpravdepodobnejšie je, že vás okradnú jednoduchí vreckári. To, že by vám reálne niekto ublížil alebo zneužil ukradnuté údaje nie je pravdepodobné.
Základné typy
V krajinách tretieho sveta sa radšej pripravte na to, že vás okradnú. Spravte ale maximum pre to, aby sa to nestalo
Peniaze: rozdeľte si ich do viac peňaženiek, použite vnútorné vrecká na doklady a väčšie obnosy. Dámy, nie je hanba mať peniaze v podprsenke. Páni, vyrábajú aj opasky s vnútornými vačkami na peniaze. Peňaženky na krk ako sme kedysi mali ako malí tiež nie sú na hanbu. Ponožky v batohu v topánkach tiež nie je zlý nápad.
Mobil si tiež niekam schovajte – nie, vačky či tašky bez toho aby ste si držali zips nemusia stačiť. Radšej si ho dajte hlboko do batohu alebo do podprsenky.
Zipsy si môžete “zviazať” malými zámkami, ktoré sú na číselnú kombináciu a v každom papiernictve ich nájdete za pár centov. Nezabráni to vreckárovi vám batoh rozrezať, aby sa k veciam dostal (preto ich treba mať hlbšie v batohu), avšak sa človek aspoň kľudnejšie vyspí napr. počas nočných presunov autobusom.
Naozaj si dávajte pozor na to, kde máte svoje veci. Batoh prevesený cez plece alebo pohodený na vedľajšom sedadle nie je OK.
Majte nastavený limit na kreditke – aby nikto nemohol za deň vybrať veľkú sumu peňazí
Využívajte len spoľahlivé taxislužby – uber, taxify a pod. Hocikto na ulici sa môže tváriť ako taxi, ak nastúpite, môžu vás okradnúť – zobrať veci, donútiť vyťahovať peniaze z karty až bude prázdna a pod.
Dobre si prečítajte hodnotenia ubytovania, či sa tam nekradne – či jeho majitelia neokrádavajú ubytovaných kým nie sú na izbe.
V JV Ázií Vás často autobus vyhodí na úplne inom mieste ako mal – na inej autobusovej zastávke, mimo zastávky, hocikde – autobusár sa bude tváriť, že treba zaplatiť niečo navyše, aby sa človek dostal do mesta alebo proste povie, že ďalej nejde a treba zobrať taxi (samozrejme jeho kamaráť už na teba čaká). Holt, treba byť neoblomný a vyjednávať.
Ak letíte, zabaľte si batoh do raincovera a zamknite. Neviete, kto sa vám tam môže hrabať..
Nevyberajte peniaze z hocijakého bankomatu, skúste také pri bankách, v poštách či lekárňach, ktoré nepôsobia pofidérne.
Po príchod na ubytko sa vždy spýtajte, či v okolí nie sú nejaké no-go zóny, kde sa neodporúča chodiť cez deň/ v noci. Domáci budú najlepšie vedieť.
Ak plánujete dlhšiu cestu cez viac krajín, pas je to najdôležitejšie čo máte. Slovensko Vám ho nevydá inde ako na Slovensku, takže ak ho stratíte, rátajte s nutnosťou aspoň krátkeho návratu domov kvôli pasu.
A aká je naša skúsenosť, že tu tak hojne rozprávam o bezpečnosti? Za celú dobu nás okradli len raz – hneď po prílete do Južnej Ameriky, v Quite. V poslednom 3. autobuse jednu zastávku pred vystúpením. Gang vreckárov sme neprelstili. Ale boli sme čiastočne ľahký terč – v preplnenom autobuse so všetkými vecami. Našťastie zobrali len Adamov starý čínsky mobil, ktorého najhodnotnejšia časť bola nová čínska baterka za 5e 🙂 Odvtedy sme si na veci dávali pozor ako na oko v hlave. Ale kvôli zlej politickej situácií sme porušili všetky bezpečnostné rady z blogov ako nestopuj, over si ubytovanie, nenastupuj len tak k niekomu.. ale o tom viac v blogu 🙂